BRATISLAVA. Štyri tituly majstra Československa, päť titulov majstra Slovenska, viacero reprezentantov, medailistov z vrcholných podujatí, nezabudnuteľné zápasy v európskych pohároch, či elektrizujúca atmosféra v domovskej hale na Pasienkoch.
To všetko sa spája so žlto-čiernymi farbami a najúspešnejším slovenským mužským basketbalovým klubom v histórii Interom Bratislava. Tradičná športová značka, ktorá sa zrodila v roku 1963, nedávno zanikla.
Spoločnosť JTRE sports & entertainment a.s. patriaca do holdingu realitného developera JTRE minulý týždeň oznámila, že všetky športové kluby, do ktorých minulý rok investične vstúpila, ponesú jednotný názov Slovan Bratislava.
Okrem basketbalistov Interu sa zmena týka aj volejbalistov VKP. Do portfólia spoločnosti patrí aj hokejový Slovan a ženský basketbalový tím.
„Ako pri našich projektoch sa snažíme robiť veci poriadne komplexne, tak aj v prípade športových klubov nám prišlo ako logické riešenie ich zastrešiť všetky pod jeden dáždnik, ktorý bude znamenať pre nich väčšiu stabilitu, fanúšikovskú základňu, priestor na rast a budovanie komunity.
Samozrejme, s veľkým rešpektom sme tieto kluby dali spolu pod značku Slovana. Veríme, že sa nám podarí spolu so všetkými, ktorí sa na tom podieľajú, dosiahnuť to, čo k Slovanu patrí,“ povedal výkonný riaditeľ JTRE Pavel Pelikán.
Sportnet požiadal o reakciu bývalých hráčov a osobnosti Interu Bratislava.
Sedlák: Šok a sklamanie
"Veľa ľudí to možno prekvapí, ale s basketbalom som začínal v Slovane, v mladšom a staršom doraste, získali sme dokonca na majstrovstvách Československa striebornú medailu.
V roku 1972 došlo k fúzii medzi Slovanom a Interom, keď mužská zložka prešla kompletne do vtedajšieho Interu," rozhovorí sa Justín Sedlák, člen legendárnej žlto-čiernej partie, ktorá na prelome 70. a 80. rokov dominovala v československom basketbale.
"Bol to pre mňa obrovský šok, že Inter s tradíciou, históriou a úspechmi zmizne z basketbalovej mapy. V najlepšej ére sme hrali proti Realu Madrid, Boloni, Cibone Záhreb, Inter mal aj v Európe cveng.
Tvorili sme silný kolektív, obetovali sme basketbalu všetko a nerobili sme to pre peniaze, tie sme si zarobili, až keď sme sa dostali už ako tridsiatnici von. Každého, kto bol nejako spätý s Interom, bude táto zmena dlho bolieť," hovorí Sedlák, ktorý bol aj pri ďalších federálnych tituloch Interu, ale už ako tajomník klubu a asistent trénera Reháka (1985).
"Viem pochopiť súčasné vedenie Interu, že ekonomická situácia je ťažká, vidiecke kluby sa snažia robiť basketbal na vysokej úrovni a keď chcete v tejto konkurencii uspieť, potrebujete finančné prostriedky. Ale aj tak je to pre mňa sklamanie.
Športová Bratislava bola vždy rozdelená. Aj keď Inter nemal toľko fanúšikov, boli verní. Keď nečakane ohlásili zmenu názvu, volalo mi asi tridsať ľudí, dlhoročných fanúšikov a pýtali sa ma: Justín je to možné? Ja už do tej haly nevkročím. Ale Inter si v posledných rokoch vytvoril dobré meno aj mladými fanúšikmi."
Matický: Nikto sa nepýtal...
"Pre interistov je to tragédia a šokujúca správa. Aj tradičné kluby sa rokmi vyvíjajú, menia sponzorov na drese, ale že by takýmto spôsobom zo dňa na deň zmenili svoj názov, neviem o podobnom prípade vo svete. Je fajn, že sa našla finančná skupina, ktorá bude podporovať šport, ale nie za takých okolností.
Možno očakávajú od toho vyššie návštevy, že fanúšikovia futbalového alebo hokejového Slovana prídu aj na basketbal, ale ja so zmenou názvu nesúhlasím," hovorí Oto Matický, legenda Interu, československého aj slovenského basketbalu, člen strieborného tímu z majstrovstiev Európy 1985.
"Rozprával som sa o tom s viacerými bývalými hráčmi či novinármi a nepočul som ani jedného, ktorý by to privítal. Neviem to nazvať inak ako blamáž. Nikto sa na túto zmenu nepýtal bývalých, ale ani súčasných hráčov, rodičov detí, ktoré v klube trénujú.
Legendy Interu ako Kily Kropilák, Láďo Padrta, Pedro Rajniak alebo Ljuben Hagara, nech im je zem ľahká, sa asi obracajú v hrobe," dodáva 224-násobný reprezentant Československa a 50-násobný reprezentant Slovenska.
Rančík: Zlá komunikácia
"Podľa mňa je to nešťastné. Dalo sa to lepšie odkomunikovať, to bola najväčšia chyba. Investor alebo majiteľ klubu má právo, aby manipuloval s menom, aby to sedelo do jeho biznis modelu. Je škoda, že história Interu sa takto vymaže.
Možno by bolo dobré spraviť si dopredu prieskum verejnej mienky a overiť si, či klub nestratí veľkú základňu fanúšikov.
Neviem si však predstaviť, ako budú fanúšikovia Interu kričať Slovan. Pre mňa ako bývalého Interistu by sa to ťažko hltalo. Už som sa stretol s reakciami ľudí, že nebudú chodiť na Slovan. Je to škoda," hovorí Radoslav Rančík, osemnásobný najlepší slovenský basketbalista a víťaz extraligy s Interom v roku 2017.
Ďalší z bývalých hráčov Interu Marek Kozlík má rozpoltený názor. "História je taká, že súčasťou basketbalového Interu je aj Slovan. Ak to má mať efekt, že sa budú budovať športoviská, je to správne. Na druhej strane, je mi ľúto značky. Som odchovanec Interu, ukončil som tam kariéru.
Na sociálnych sieťach sa od fanúšikov spustila veľká vlna hejtu. Keď celý život chodili na žlto-čiernych, budú si ťažko zvykať. Niektorí mi aj písali, že na zápasy nebudú chodiť. Asi je to len otázka zvyku. Tie zmeny sú vždy nepríjemné, či už ide o prácu, vzťah alebo značku. Ale snažím sa v tom hľadať aj nejaké pozitíva a budem veriť, že si ľudia zvyknú. Treba na to len čas."
