BRATISLAVA. Poznáte tie príbehy úspešných bratských dvojíc? Starší začne športovať, neskôr sa pridá aj druhý a obaja sa stanú hviezdami. Len v hokejovom prostredí by sme podobných historiek našli mnoho. Nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku. 

Bratia, ktorí majú veľmi dobre nakročené k tomu, aby sa pridali na zoznam „tých šťastnejších", sú Martin a Alex Mišiakovci. 

Starší Martin má 20 rokov a je úspešný slovenský mládežnícky reprezentant. Hokejovo vyrastal teraz už v známom klube HMS Select, kde vedený nadšenými rodičmi po boku Juraja Slafkovského či Šimona Nemca zbieral úspechy.

Otec Peter Mišiak zoskupenie zakladal, spoločne s Jurajom Slafkovským starším a Roderikom Plevkom.

Trojica chcela pre svoje deti, ale aj ostatných mladých hokejistov z celého Slovenska, viac už v žiackom veku, a tak im začali vybavovať medzinárodné turnaje. 

Mladí hráči mali svoje vlastné kluby, toto bola inicitíva navyše, ktorá sa ale vyplatila. Z mužstva, ktoré tvorili prevažne hráči z ročníkov 2004 a 2005, vyrástli mimoriadne talenty. 

Až jedenásť z nich bolo draftovaných do NHL, medzi nimi aj Martin Mišiak. Chicago Blackhawks si ho vybralo v roku 2023 z celkového 55. miesta. 

Kým Martin korčuľoval na ľade spoločne s rovesníkmi, o takmer tri roky mladší brat Alex ich pozorne sledoval - na tréningoch aj v zápasoch. 

„Veľmi ho to ťahalo za bratom. Keď mal štyri roky, kúpili sme mu prvé korčule," spomína na Alexove začiatky otec Peter, ktorý ako bývalý futbalista nečakal, že synov zaujme celkom iný šport.

„Aj vďaka bratovi hrám hokej. Snažil som sa napodobnovať to, čo robili oni. Chcel som to potom preniesť aj do našej partie, aby sme aj my boli úspešní," hovorí Alex v rozhovore pre Sportnet. 

Sedemnásťročný hokejista patrí medzi vydarený ročník 2007. Práve z neho si budú kluby NHL o pár dní vyberať nových hráčov na drafte.

Rivalita s bratom ho posúvala

Projekt HMS Select skončil približne pred dvoma rokmi, Alex Mišiak bol súčasťou posledného ročníka, ktorému sa zanietení rodičia venovali vo voľnom čase.

„Vychovávať dvoch hokejistov je mimoriadne náročné," konštatuje otec nádejných bratov. 

„Víkendy sme museli stráviť tým, že sme ich rozvážali na zápasy. Keďže boli dvaja, aj my s manželkou sme sa museli rozdeliť. Prispôsobili sme tomu všetko, celý život sa točil okolo hokeja."

Pri Alexovi bola cesta trochu jednoduchšia. Rodičia po príklade so starším synom vedeli, čo robiť lepšie alebo čomu sa vyvarovať. 

Mať staršieho súrodenca vo svojom športovom okolí môže znamenať výhody, ale aj naopak.

„Alex nemá rád, keď ho porovnávajú s bratom. Aj keď mu Martin v istých momentoch pomohol, vydrel si všetko sám," konštatuje otec s tým, že niekedy to môže byť na príťaž. 

Martin má za sebou už tri sezóny v zámorí, mladšiemu bratovi má čo odovzdať. Ten to však vždy neprijme. 

Kým bratia Mišiakovci spoločne vyrastali na ľade, doma medzi nimi rástla prirodzená rivalita. Tá ich posúvala vpred. 

Podľa otca Petra bola vždy veľká a pretrváva doteraz. Súrodenci si počas sezóny posielajú uštipačné správy a jeden druhého podpichujú. 

„Keď ide do tuhého, vedia sa podporiť. Ale väčšinou sú proti sebe, v každom športe či aktivite súperia. Jednoducho bratia, dvaja kohúti," dodáva Peter Mišiak. 

Slovensko môže byť jedna z ciest

Alex začínal svoju kariéru v českom Hodoníne, v klube, kde v tom čase pôsobil jeho brat. Ich spoločná cesta neskôr viedla do Komety Brno. Následne sa bratské cesty rozdelili. Starší Martin zamieril na sezónu do Fínska, mladý Alex sa vrátil domov na Slovensko. 

Cez mládežnícky klub HOBA Bratislava a Skalicu sa dostal do Zvolena. Aj keď vo veľmi mladom veku okúsil pôsobenie v zahraničí, cestu vpred si razil na slovenských klziskách. 

„Nechcem byť múdry, ale toto je určite jedna z ciest - cez slovenskú extraligu. Je naozaj náročné ísť v tínedžerskom veku do sveta a presadiť sa tam," rozpráva otec Peter. 

Pre svojho mladšieho syna mal víziu, že raz odíde do Švédska. Po porade s agentom sa však spoločne rozhodli zostať doma. Alex dostal dobrú ponuku a priestor hrať medzi seniormi. 

„Nie som veľmi zástanca toho, aby chlapci utekali preč zo Slovenska. Kluby u nás majú dobré zázemie, veľa z nich dáva mladíkom priestor," myslí si otec. 

Aj v prípade Alexa Mišiaka platilo, že každému hokejistovi sedí niečo iné. 

Bratov v Amerike sledujú aj babky

Vlani dostal prvýkrát možnosť vyskúšať si seniorský hokej, mal iba 16 rokov. Za extraligový Zvolen odohral sedem zápasov, rovnaký počet pridal aj v druholigovom Žiari nad Hronom. 

Rodičia sa o syna veľmi nebáli, skôr to brali ako odmenu za to, čo pre neho urobili. „Manželka možno mala trochu strach, ale to rýchlo prešlo. Alex pre takéto chvíle trénoval, aby sa raz ocitol v seniorskom hokeji," vraví otec. 

Do sezóny 2024/25 vstúpil Alex už ako člen prvoligového tímu HKM. V prvých dvoch kolách strelil dva góly a zaradil sa medzi najlepších strelcov klubu. V 17 rokoch napodobnil brata, ktorý sa v rovnakom veku dokázal presadiť v drese Nových Zámkov. 

„Na seniorský hokej som si rýchlo zvykol," vraví sebavedomo Alex. Jeho otec dodáva, že všetci boli prekvapení z toho, ako odštartoval sezónu. V 26 extraligových zápasoch nazbieral sedem bodov.

Napriek tomu, že mladý hokejista bol hviezdou ligy, Zvolenu sa nedarilo. Prednosť čoraz viac dostávali skúsenejší hráči a Mišiakovi klesal čas na ľade. 

Vtedy prišiel čas, aby sa posunul ďalej. Po vzore brata odcestoval do Spojených štátov amerických do juniorskej súťaže USHL. Otec priznal, že až v takomto veku nastal čas na to, aby mohol syn odcestovať do zámoria. 

„Seniorský hokej a pobyt v kabíne mu dal určite veľa. O to jednoduchší mal potom prechod do Ameriky," mysli si otec Peter. 

Alex pôsobil v klube Waterloo Black Hawks. Do konca sezóny odohral 28 zápasov so ziskom 18 bodov (7+11).

„Odkedy som odišiel, určite som sa posunul. Hokej v Amerike sa berie trochu inak ako na Slovensku. Prestup do zámoria mi veľmi pomohol," hodnotí Alex. 

Najviac sa podľa vlastných slov zlepšil v rýchlosti korčuľovania, kondícii a „hlavne sa naučil, ako to funguje v zahraničí". 

Kým vo Zvolene býval sám, za oceánom sa o neho starala náhradná rodina, ktorej bol normálnym členom a musel plniť rôzne domáce práce. Najviac mu chýbala slovenská domáca strava. 

V klube bol jediným Slovákom. „Je vždy lepšie, keď máte po boku nejakého Európana. Na druhú stranu, ja som šiel do Ameriky hrať hokej, nie sa zabávať. Bolo by lepšie, keby tam mám nejakého Slováka, ale v konečnom dôsledku som to nejako špeciálne neriešil."

Bratia Mišiakovci hrali spoločne v USA, čo pre rodičov nebolo jednoduché. „Niekedy je to celý týždeň ponocovania. Každý navyše hral v inom čase, niekedy v rovnakom, takže sme to mali zapnuté na dvoch televízoroch," smeje sa otec. „S hokejom žijeme. Spolu s nami sledujú aj babky."

O drafte sa doma nerozprávajú

V iných hokejových rodinách žijú draftom, Mišiakovci sú pravý opak. Ako hovorí otec, o výbere do NHL sa doma nerozprávajú. 

„Poučili sme sa pri Martinovi. Tam sme to spočiatku riešili, ale neskôr sme pochopili, že to nemá význam. Alex má pred sebou sezónu, na ktorú sa musí zodpovedne pripraviť, na tom teraz záleží najviac. Samozrejme, bolo by to super, ale neriešime to," vraví otec. 

„Vnímam to, že môžem byť draftovaný, ale ako povedal otec, doma sa o tom príliš nebavíme. Teraz to už neovplyvním, sústredím sa na letnú prípravu," dodal Alex. 

Najviac sa o neho zaujímal Utah. Nový klub na mape NHL pozval mladého Slováka aj na interné testovanie, ktoré sa konalo pred pár dňami. Spolu s Alexom Mišiakom sa na udalosti zúčastnil aj slovenský brankár Michal Prádel. 

Okrem Utahu prejavili o šikovného krídelníka záujem Washington, Detroit, New York Rangers, Buffalo a Boston. 

„Draft je iba začiatok na ceste do NHL, nič to neznamená. Až potom sa začína tvrdá práca a potom sa uvidí," opakuje Alex. 

Starší brat mu prizvukoval, že po drafte nedostane hokejista veľa príležitostí, preto musí byť vždy pripravený.